Svadobný blog

zásnuby

Povedala áno!

Zásnuby. Náš nezabudnuteľný deň.

Volám sa Viktória a verte či nie, často som rozmýšľala nad tým, ako ma môj budúci muž požiada o ruku. No ani vo sne ma nenapadlo tak dokonalé miesto a tak krásny spôsob, aký vymyslel môj snúbenec. Predstavujem vám preto môjho snúbenca, Janíka.

Zásnuby sú veľkým krokom pre dvoch zaľúbených ľudí, ktorí sú odhodlaní žiť jeden pre druhého. Zásnuby sú prísľubom svadby a založenia si rodiny. Takto to vnímali aj naše rodiny, ktoré sa hneď po oznámení zásnub, vypytovali na dátum svadby, o ktorom sme vtedy ešte ani nestihli uvažovať. Radosť zo zásnub však bola úžasná a priania našich blízkych a kamarátov nás veľmi tešili a utvrdzovali nás v tom, že sme sa rozhodli správne.

Všetko sa odohralo 1.augusta 2019. V tento deň sme sa rozhodli osláviť naše 1.výročie vzťahu, pretože pre povinnosti sme ho nemohli sláviť 31.7., čo je náš oficiálny dátum, kedy sme sa dali „dokopy“.

Možno je to pre niekoho skoro, pre iného neskoro. Každopádne sme sa takmer do roka a do dňa zasnúbili. Ako to celé prebiehalo?

Deň bol pre nás sviatočný, keďže sme oslavovali rok nášho vzťahu, ale ja som naozaj do poslednej chvíle ani len netušila, že tento deň bude výnimočnejší, ako som si ho vedela dovtedy predstaviť.

Doobedie sme strávili prechádzkou, dali sme si obed a poobede sme sa vybrali na vežu Baziliky sv. Jakuba v Levoči.

Pripravení zdolať niekoľko schodov veže, sme sa s davom ďalších ľudí vybrali smerom ku schodom. Vyjsť po schodoch vôbec nebolo ťažké, schodisko je nové a dostatočne široké.

Vyšli sme hore, vychutnali sme si výhľady z veže na naše malebné mesto. Po istom čase, keď som si už omrkla každú stranu veže, som zahlásila, že by sme mohli ísť pomaly dole. Janík však trochu protestoval a tváril sa, že ešte niečo obdivuje. Netušila som, že len čaká na tú „správnu“ chvíľu, keď vo veži ostaneme samy.

A stalo sa. Všetci zrazu odišli, ostali sme na veži celkom samy. V tom si ma Janík prizval k sebe s tým, že by mi rád dal darček k nášmu výročiu. Potešila som sa. Janík začal darček hľadať vo svojej kapse. Netušila som o čo ide, a ani som nad tým nejako nerozmýšľala, len som sa tešila.

Po čase vytiahol Janík malú, červenú krabičku. Kľakol si predo mnou. V túto chvíľu mi už začalo srdce byť o čosi rýchlejšie a mozog si uvedomil, že sa niečo deje. Vtedy prišla aj otázka: “Vezmeš si ma za muža?“.

Či som bola šokovaná? Áno! A ako! Až tak, že som nevedela odpovedať. Bolo to obrovské prekvapenie. Videla som pred sebou muža, muža kľačiac pri mojich nohách, ktorý sa chce stať mojim mužom. Začalo mi dochádzať, že tento človek si vybral mňa, ja som tá, s ktorou sa rozhodol byť, s ktorou si chce založiť rodinu, s ktorou chce prežiť celý život.

Medzitým ako mi to všetko dochádzalo, sa ma Janík stihol ešte 2x opýtať tú istú otázku, teda či si ho vezmem.

Pýtala som sa v duchu samej seba, či sa skutočne rozhodol správne. On chce mňa? Z tých všetkých žien práve mňa? Veď toto je na celý život. A čo ja? Som rozhodnutá?

Po chvíľke som však odpovedala. Vo veži sa ozvalo moje „Áno“.  V skutočnosti nebolo o čom rozmýšľať. Našla som predsa lásku svojho života, skvelého muža, ktorý miluje mňa a ja jeho, vážime si jeden druhého a rešpektujeme sa. Sme síce dvaja rozdielni ľudia, ale práve spolu dávame najväčší zmysel. Všetko to do seba zapadlo.

Bolo to veľmi romantické. Veža Baziliky bola najkrajším miestom, ktoré mi napadá, kde sa toto mohlo udiať. A priamo v Bazilike našu lásku aj spečatíme. Už teraz sa tešíme na náš veľký deň.

Newsletter

Zaregistrujte sa, aby Vám nič neuniklo zo sveta svadieb

Najnovšie články

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
guest
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre
0
Vaše myšlienky nás potešia, zanechajte komentár.x
()
x